SSPAP je rozdelená štyroch sekcií.

Individuálna psychoanalytická psychoterapie je základnou terapeutickou metódou, ktorá vychádza z prvopočiatku psychoanalýzy ako takej. V intímnej atmosfére naplnenej vzájomnou dôverou je možné rozvinúť vzťah medzi terapeutom a analyzandom, ktorý je samotným liečebným prvkom. V tomto vzťahu sa zrkadlia predchádzajúce aj súčasné vzťahy klienta, ktoré citlivý terapeut pomáha postupne rozkrývať . Okrem toho vytvára psychoterapeut bezpečné prostredie pre prežívanie a pomenovávanie pocitov a prežitkov, ktoré boli doposiaľ neznáme, potlačené, či vytesnené. Pacient takto smeruje k hlbšiemu sebepoznaniu a kauzálnej liečbe primárnych ťažkostí.

Je určená širokému spektru psychopatologických porúch, psychosomatických chorôb, všetkým druhom vzťahových problémov a v neposlednom rade ľuďom  túžiacim po sebepoznaní. V každom prípade smeruje k osobnému rastu individuality a k duševne zdravému, separovanému, dospelému a spokojnému životu.

Skupinová psychoanalytická psychoterapia sa výrazne začala rozvíjať najmä po druhej svetovej vojne, kedy vznikla vysoká potreba spracovať prežité traumy z vojny.
Skupina má veľké prednosti najmä vo svojej dynamike, ako aj v možnosti zažiť rôzne formy medziľudských vzťahov. Rekapituluje vzťahy v primárnej rodine, ale aj iné dôležité vzťahy v živote, čím ich pomáha liečiť. Ponúka veľký priestor pre osobný rast. Členovia skupiny si navzájom dodávajú nádej a pocit spolupatričnosti, pomáhajú si, poskytujú si množstvo informácií a učia sa nové sociálne zručnosti. (voľne z Yalom, 1995)

Najčastejšie sa organizujú skupinové sedenia zamerané na konkrétne problémy. Napríklad skupiny pre závislosti, poruchy príjmu potravy, obete sexuálneho zneužitia, atd.  Nie sú však výnimkou ani zmiešané skupiny, v ktorých sa stretnú klienti s rôznymi ťažkosťami.

Vzťahové problémy je možné riešiť aj priamo vo vzťahu, ktorého sa týkajú. K tomu  slúži párová, resp. rodinná terapia, ktorej rozvoj nastal až v povojnových rokoch a najväčší rozvoj zažila v 70.tych rokoch 20. storočia. V dnešnej dobe jej obľuba stúpa. Párová terapia napomáha partnerom vyznať sa lepšie v ich vzťahu, porozumieť nielen ich vzájomným potrebám, ale aj pocitom, ktoré umožňuje verbalizovať. Cez objasnenie individuálnych postojov dochádza k porozumeniu a k zlepšeniu partnerského súžitia. Párová terapia je namieste aj v prípade rozchodu partnerov. Vtedy slúži k tomu, aby bol rozchod, prípadne rozvod, čo najmenej bolestivý pre obe strany.

Rodinná terapia je navyše obohatená o medzigeneračné vzťahy. Súžitie viacerých generácií môže niekedy spôsobovať problémy a rodinná terapia sa snaží nájsť cestu porozumenia medzi rôznymi členmi jednej rodiny. Na rodinnej terapii sa podieľajú všetci členovia domácnosti, ktorí sa jej aj pravidelne zúčastňujú.

Rodinná a párová psychoanalytická psychoterapia je na rozdiel od individuálnej psychoterapie je väčšinou od začiatku časovo obmedzená.

V centre záujmu detskej psychoanalytickej psychoterapie sú deti s rôznymi vývojovými a behaviorálnymi problémami. Dieťa je neoddeliteľnou súčasťou svojho prostredia, preto terapeut úzko spolupracuje so školou a s rodičmi. U  menších detí je prostriedkom terapie hra. U adolescentov je už myslenie a sebereflexia na úrovni, ktorá umožňuje psychoterapeutický rozhovor. Často je potrebné aspoň na niektoré sedenia prizvať najbližšiu rodinu dieťaťa.

Detská psychoterapia pomáha pri riešení nasledujúcich problémov:
– poruchy správania
– poruchy adaptácie na školské prostredie
– poruchy separácie
– poruchy spánku
– úzkosti, fóbie a panické stavy dieťaťa
– poruchy príjmu potravy (anorexia, bulimia)
– sebepoškodzovanie
– problémy vo vzťahoch
– postraumatická stresová porucha
– spracovanie emocionálnych dôsledkov  rozchodu rodičov
– psychosomatické problémy a mnoho ďalších.