Čo znamená „byť sám“? A ako je možné, že túto schopnosť si budujeme nie v izolácii, ale v prítomnosti druhého? Donald Winnicott vo svojej eseji The Capacity to Be Alone ukazuje, že na to, aby sme dokázali znášať samotu, potrebujeme zažiť dostatočne dobrý zážitok s niekým, kto je spoľahlivo „tu“ – bez toho, aby nás zahlcoval alebo sa vzďaľoval.
Tento krátky, ale nesmierne hlboký text nás vedie k zamysleniu: ako dnes znášame samotu? Aký vnútorný priestor máme, keď zostaneme sami so sebou? A čo sa deje v psychoterapii, kde terapeut symbolicky „zostáva“ s pacientom aj v jeho tichu, neistote a osamelosti? Článok je pozvaním k premýšľaniu nielen o psychoterapeutickom vzťahu, ale aj o tom, ako vzniká naša schopnosť cítiť sa sami v poriadku.
Pripravila: Daniela Březnová
Sándor Ferenczi vo svojom prelomovom článku Confusion of Tongues Between Adults and the Child —The Language of Tenderness and of Passion (1933) odhaľuje hlboké psychické dôsledky traumy, najmä sexuálneho zneužívania detí. Tvrdí, že keď dospelý vnucuje dieťaťu „jazyk vášne“, zatiaľ čo dieťa komunikuje v „jazyku nehy“, vzniká zmätok, ktorý vedie k disociácii a identifikácii s agresorom. Tento text, dlho prehliadaný, predbehol svoju dobu v chápaní traumy a vzťahovej dynamiky. Ferenczi zároveň kladie dôraz na empatiu terapeuta. Článok považovaný za základné dielo pre výskum traumy a jej dlhodobých psychických následkov. Tento článok je dnes mimoriadne aktuálny vzhľadom na nárast výskumu traumy, disociácie a vzťahovej psychoanalýzy. Ferencziho dôraz na terapeutovu empatiu a koncept identifikácie s agresorom rezonujú v súčasných debatách o dôsledkoch zneužívania a zanedbávania.
Pripravila: Daniela Březnová
Ogden chápe prvé inteview ako významný moment v celej nasledujúcej analýze, hlavne s ohľadom na prenos a protiprenos. Je to akýsi vstup do analytickej drámy. V momente, keď pacient vstúpi do miestnosti, musí nájsť spôsob, akým porozpráva svoj príbeh; tento je zvyčajne úplne nový – a toto je štartovací moment analýzy (Klienti sa väčšinou veľmi divia, čo a ako rozprávajú, že nikdy nad vecami nerozmýšľali týmto spôsobom, nikdy nespájali veci, o ktorých teraz hovoria). Ogden hovorí, že na to, aby mohla analýza začať sa klient musí čiastočne vzdať svojho ochorenia – schizoidný pacient musí vytvoriť vzťah s analytikom, obsedantný pacient sa musí vzdať svojich rituálov, aby vstúpil do rozhovoru, hysterický pacient musí prestať iba hrať a musí začať pozorovať …
Prvé stretnutie je významné tým, že pacient prichádza v de-integrated stave (rozvoľnený) oproti disintegrated (rozpadnutý), ktorý má potenciál pre psychologickú zmenu. V momente, keď vyhľadá pomoc je jeho vnútorný svet odlišný od predchádzajúceho (často krát sú vonkajšie okolnosti bezo zmeny).
Pripravila: Daniela Březnová