Dr. Ulf Staahlberg: W. R. Bion

Dátum a miesto konania akcie SSPAP : 17.11.2012, FIF UK Bratislava

Príspevok je zverejnený so súhlasom prednášajúceho výhradne  pre členov SSPAP.  Kazuistiky prezentované na seminári neboli povolené k publikácii.

V histórií psychoanalýzy sú do dneška  tri osoby, ktoré urobili v teórií psychoterapie fundamentálne zmeny.

Prvým bol samozrejme Freud, objaviteľ psychoanalýzy a zároveň prvý terapeut, ktorý systematickým a vedeckým spôsobom študoval možnosti osobnostnej zmeny cez rozprávanie s druhou osobou.

Druhou bola Melanie Kleinová, ktorá predstavila psychoanalytickú prácu s deťmi cez techniku hry. Táto technika hry sa stala aj základom pri jej práci s dospelými. Len tak na okraj: matka M. Kleinovej bola zo Slovenska a samotná Melanie žila určitú dobu v Ružomberku. Jej teórie paranoidne-schizoidnej a depresívnej pozície umožnili pochopenie primitívnejším – rannejším častiam osobnosti, než tým, ktorými sa zaoberala psychoanalytická teória vtedajšej doby. Tým sa začal obrovský vývoj k pochopeniu a pomoci ľuďom s ťažkými osobnostnými problémami, i trpiacimi psychotickým narušením.

Treťou osobou bol samozrejme W. R. Bion, ktorý vytvoril podstatné príspevky k teórii i praxi psychoanalýzy a psychoanalytickej psychoterapie. Vyvinul koncepty, ktoré boli ďalej rozvinuté a teraz sú základnými kameňmi psychoanalytickej techniky. Dnes sa dostaneme k niektorým z jeho kľúčových príspevkov, ale predtým uvediem pár vecí ohľadom zázemia tejto osobnosti. Ako je to obyčajne s veľkými mysliteľmi v psychoanalýze, ich teoretické koncepty sú osobné a lepšie im porozumieme, ak spoznáme niečo z histórie a osobnosti,  ktorá ich tvorila.

W.R. Bion sa narodil 1897 v Muttre na severozápade Indie. Jeho otec bol inžinierom umiestneným v Indii. Mal  o tri roky mladšiu sestru. Ako osem ročný bol poslaný do Británie študovať na internátnej škole. Každý si vie predstaviť, ako sa cítil osemročný chlapec, poslaný do cudzej krajiny, ďaleko od svojej rodiny a od jeho milovanej indickej pestúnky. Trvalo tri roky, kým sa so svojou mamou opäť stretol. Hovorí sa , že ju na prvý pohľad nespoznal. Bolo pre neho ťažké prispôsobiť sa novej situácii a vskutku školu neznášal. Opisoval, že to čo ho zachránilo v tomto náročnom prostredí s množstvom násilia, boli jeho veľké rozmery, fyzická odolnosť a atletické schopnosti.

Zo školy odišiel 1915 a  v roku 1916 narukoval ku Kráľovskému tankovému pluku. Bol umiestnený vo Francúzku a stal sa poručíkom veliacim tanku. Bojoval na fronte do konca vojny v 1918. Jeho vojnové zážitky mali na neho obrovský dopad a vo svojej teoretickej práci často používal vojenské metafory.

Aj keď Bion sám podceňoval svoje vojnové zásluhy, boli mu udelené vyznamenania Rád za vynikajúcu službu, (DSO) a Rád čestnej légie.

Z Histórie Kráľovského tankového pluku:

Niektorí tankisti bojovali aj „na pešo“. Neobyčajným príkladom je poručík W.R. Bion , ktorý potom ako bol jeho tank zneškodnený, vytvoril predsunuté postavenie v nemeckom zákope spolu so svojou posádkou a zatúlanou pechotou, potom sa vyšplhal na strechu svojho tanku a z tankového guľometu lepšie zacielil na nepriateľov guľomet. Keď nastal silný protiútok Nemcov, držal ich a zúfalo sa bránil, a potom ako mu došla munícia, tak použil nemecký guľomet až do príchodu posádky Seaforths. Ich veliteľ bol strelený do hlavy , pričom Bion prebral dočasne velenie. Bol navrhnutý na Viktoriin Kríž a dostal , Rád za vynikajúcu službu.

Situácia, ktorá Biona zásadne zmenila a spôsobila niečo, čo si niesol celý život. Keď bol tank pod jeho velením roztrhaný na kusy, väčšina mužov bola mŕtva a jeden ťažko ranený mladý muž zomieral na prestrelené pľúca. Uviazli v zákope, okolo nich explodovali  i  lietali nad nimi granáty. Celý ten čas vojak kričal od bolesti a úzkosti, opakovane prosil Biona, aby napísal jeho mame a povedal jej čo sa stalo. Biona to tak vzalo a bol úzkostný aj on sám, že nemohol vystáť úzkosť tohto vojaka. Kričal na vojaka, aby zavrel ústa. Potom ako vojaka doniesol do zdravotného centra, vojak zomrel. Bion nikdy nenapísal jeho matke. Jeho neschopnosť vydržať úzkosť zomierajúceho vojaka sa stala základom pre jeho teóriu kontejnovania, teóriu ako zvládnuť extrémne stavy úzkosti.

Po vojne šiel na Oxfordskú Univerzitu čítať históriu. Pravdepodobne kvôli znepokojujúcim spomienkam z vojny sa nedal na školu. Jeho čas v Oxforde vyplnili športy. Hral ragby a bol tiež kapitánom tímu vodného póla.
Po Oxforde študoval medicínu na University College v Londýne. Po lekárskej kvalifikácii šiel na Tavistockú kliniku v Lodnýne, kde absolvoval psychoterapeutický výcvik. Nebol s ním spokojný, chcel psychoanalytický výcvik. V roku 1938 začal výcvikovú analýzu u Johna Rickmana.  Analýzu musel skončiť pre začiatok Druhej Svetovej Vojny.

Na začiatku vojny,  v roku 1945, sa oženil a mal dcéru. Jeho manželka tragicky zomrela pri pôrode. Počas vojny pracoval v nemocnici Northfield Hospital, kde sa liečili vojnou traumatizovaní vojaci. Cieľom bolo dostať ich do stavu, aby boli schopní opäť nastúpiť do vojny. V Northfielde začal experimentovať s prácou so skupinami. V tom pokračoval aj po vojne vo svojej práci na Tavistockej klinike s psychiatrickými pacientmi.

Jeho práca so skupinami bola publikovaná pod názvom Experiences in groups (Zážitky so skupinami). Táto kniha je aj v súčasnosti považovaná za zásadnú publikáciu pri výcviku v skupinovej psychoterapii, ako aj všeobecne pri práci so skupinami. Po skončení vojny sa vrátil k psychoanalytickým štúdiám a začal novú analýzu u Melanie Klein. V 1950 predniesol svoju členskú prednášku Britskej psychoanalytickej spoločnosti a bol prijatý za člena. V tomto období si založil aj súkromnú prax.

V roku 1951 stretol na Tavistockej klinike Francesku, ktorá sa neskôr stala psychoanalytickou psychoterapeutku. Oženil sa a mali spolu dve deti.

V dekáde od roku 1950 začal pracovať v psychoanalýze s psychotickými pacientmi, tak ako Hanna Segal a Herbert Rosenfeld. Všetci sa venovali rozvíjaniu teórie  Melanie Kleinovej. Napísal niekoľko vplyvných prednášok, ktoré boli neskôr publikované ako Second Thoughts.
Bion pokračoval v zápase o hlbšie porozumenie psychoanalýze a zároveň v snahe o to, ako, čo najlepšie liečiť psychotických pacientov. Výsledkom boli štyri knihy počas šesťdesiatych rokov, ktoré zásadne zmenili celú psychoanalytickú prácu, nielen s psychotickými pacientmi, ale so všetkými pacientmi nezávisle od ich konkrétnej patológie.

• Learning from Experience (Učenie sa zo skúsenosti)
• Elements of Psychoanalysis (Elementy psychoanalýzy)
• Transformations (Transformácie)
• Attention and Interpretation (Pozornosť a interpretácia)

Všetky spomenuté knihy sú známe tým, že je ich ťažko absorbovať, aj čítať, ale zároveň, že majú enormnú evokujúcu silu v mysli čitateľa a viedli k veľkému kreatívnemu vývoju v psychoanalýze.

V roku 1967 Bion bol pozvaný uskutočniť semináre do Los Angeles. On  a jeho rodina presídlili v 1968 do Kalifornie. Hovorilo sa, že Bion cítil  stratu slobody v kleiniánskej skupine v Londýne a cítil väčšiu slobodu  v myslení v novom prostredí.
V sedemdesiatych rokoch veľa cestoval. Najmä jeho predĺžené pobyty v Latinskej Amerike mali obrovský význam pre vývin psychoanalýzy.
V r. 1979 sa Bion spoločne manželkou vrátil do Londýna. Diagnostikovali mu  leukémiu, ktorá viedla k jeho smrti v novembri 1980.

Bionova práca

Bionov psychoanalytický príspevok je obyčajne rozdelený do troch období :

1. Práca na skupinách
2. Teórie myslenia a pochopenie psychózy
3. Teórie „O“ a transformácie

Skupiny

Kniha Experience in groups nebola publikovaná až do roku 1961 napriek tomu, že skúsenosti a teórie v nej prezentované, sú z rokov 1940 -1950.
V tejto knihe Bion opisuje špeciálnu skupinovú mentalitu, ktorá je jedinečná pre tú, či onú konkrétnu skupinu. Je to mentalita, ktorá je založená na osobnostiach  individuálnych členov, ale nie lineárnym spôsobom. Je to niečo iné ako len čistá suma individualít, ktoré tvoria skupinu.

Skupinová mentalita je formovaná jednomyseľným názorom, silou vôle alebo túžbou skupiny v určitom momente. Skupinová mentalita interaguje s túžbami jedinca a to vedie k špecifickej kultúre skupiny.
Skupinová kultúra sa nazýva Základnými predpokladmi (Basic assumtions), ktoré dominujú v klíme a práci skupiny v konkrétny moment. Tieto základné predpoklady neustále vzájomne pôsobia na iný základný predpoklad  nazvaný Práca skupiny  (Work group). V zmýšľaní práce skupiny je kooperácia a ambícia vyriešiť akúkoľvek úlohu, ktorú má skupina v danom momente v rukách. Členovia skupiny si navzájom pomáhajú. Nové myšlienky sú vítané a v skupine je kreatívna klíma.

Bion identifikoval tri rozličné základné predpoklady zmýšľania :

1. Závislá skupina
2. Útok – únik skupina
3. Párujúca sa skupina

Závislá skupina

Mentalita závislej skupiny je organizovaná okolo hľadania lídra, ktorý by splnil potreby skupiny. Ak je to terapeutická skupina, je to terapeut, ktorý je často zvolený za lídra a mal by zachrániť skupinu tak, že urobí všetku potrebnú prácu. Ale môže to tiež byť člen skupiny alebo myšlienka alebo aj špecifická diagnóza.
V tejto klíme skupina rázne reaguje,  ak líder neplní očakávania. Napríklad,  ak terapeut podá interpretáciu o existujúcej klíme v skupine, ktorá bráni jej možnosti fungovať prácou skupiny. To často vedie k pokusom vymeniť niekým alebo niečím lídra skupiny .

Útok – únik skupina

Je organizovaná okolo myšlienky, že nepriateľ je vo vnútri alebo mimo skupiny. Nepriateľ musí byť zničený alebo kontrolovaný, ak má skupina plniť svoju funkciu. Existuje hostilita v skupine a skupina je často rozdelená do podskupín, ktoré medzi sebou bojujú alebo sa vyhýbajú emočnému kontaktu medzi sebou. Ak je to terapeutická skupina a jej líder je vnímaný ako ten, kto je nepriateľom, jeho alebo jej intervencie sú ignorované alebo sa stretávajú s opovrhnutím, či popieraním.

Párujúca sa skupina

V tejto skupine je zmýšľanie také, že vedenie skupiny je dané dvojici , pri ktorej  skupina očakáva, že im dá dieťa , niekoho ako Mesiaša, kto zachráni skupinu. Dieťa môže byť myšlienka alebo niečo, prípadne niekto, kto sa objaví v budúcnosti. V skupine je to často vyjadrené situáciou, kde skupina nechá obdivnou audienciou dvoch  členov ovplyvňovať a diskutovať s ostatnou časťou skupiny bez rivality alebo žiarlivosti, pretože táto interakcia predpokladá vytvorenie niečoho, čo ich všetkých zachráni.
Tieto základné predpoklady môžu dominovať skupine dlhý čas, alebo to môže mať krátke trvanie, alebo sa  môžu sa zamieňať medzi sebou počas stretnutia.

Funkciou tohto základného predpokladu skupinových zmýšľaní (mentalities) je vyhnutie sa pohlteniu (kontaining) mentálnej bolesti, ktorá je neustále spojená so zmenou. Bion použil vyjadrenie Katastrofická zmena na vyzdvihnutie toho, že akákoľvek zmena, či už v skupine alebo v osobnosti, vyžaduje emočnú silu na tolerovanie bolesti, ktorá je spojená zo zrútením niečoho starého a niečo nové môže byť postavené.  Neskôr túto koncepciu rozviedol, že ide o neustálu osciláciu medzi paranoidne – schizoidnou pozíciou a depresívnou pozíciou. Čo znamená, že osoba alebo skupina musí byť schopná pohltiť /kontejnovať/ paranoidné strachy totálneho zániku na to, aby sa mohla naučiť niečo nové a niečo vytvoriť.

Tak ako je to s osciláciou medzi PS a DP, tak rovnako neustále je oscilácia v skupine medzi zmýšľaním práce skupiny a zmýšľaním základného predpokladu.

Samozrejme myšlienka opisu týchto základných predpokladov je v tom, že ak sa dopomôže  skupine ostať v stave pracovnej skupiny, tak má možnosť pomáhať skupine riešiť otázky, ktoré má po ruke.

Teória myslenia

Bion je asi najznámejší prácou s psychotickými pacientmi. Spoločne s Hannou Segal, Herbertom Rosenfeldom objavoval cesty k pochopeniu a práci s psychotickými pacientmi. Bionov príspevky počas obdobia 1950 -1955  sa zaoberali rozvojom teórie myslenia, teórie projektívnej identifikácie, teórie kontajneru-kontejnovania (container-contained) , neustálej oscilácie medzi paranoidno-schizoidnou a depresívnou pozíciou a konceptom bdelého myslenia snívaním atď.

Tieto pokroky radikálne zmenili to, ako v súčasnosti pracujeme s pacientmi. Bion vo svojej práci pochopil, že nato, aby bol schopný pracovať s psychotickými štruktúrami je nutné pochopiť ako títo pacienti myslia, to znamená, ustáť emočné zážitky ešte predtým, ako môžeme s týmito pacientmi pracovať na tom, čo  si pacient myslí alebo vyjadruje v ambulancii.

Predtým ako pôjdeme do jeho teórie myslenia musíme pochopiť niečo o kleiniánskom koncepte nevedomej fantázie. Čo by som tu chcel opísať je

Bionov koncept bdelého myslenia snením (waking dream thought). Susan Isaacs vo svojej klasickej publikácii o fantázii opisuje, ako fantáziou neustále nevedome tvoríme zmysel zo všetkých našich vnútorných a vonkajších pocitov.  To je to, čo  od  počiatku vytvára spôsob, akým tvoríme self/ego, ako aj neustále prítomný spôsob ako sa vzťahujeme k vnútornej a vonkajšej realite.

Bion vytvoril teóriu k opisu základu nevedomého myslenia, ktoré  neustále máme. Spôsob, akým to vyjadril, je ten, že použil snenie ako metaforu na to, čo je neustále prebiehajúce vo vnútri našej mysle, aj keď sme v bdelom stave. Spôsob, akým jednáme s mentálnymi fenoménmi počas spánku je rovnaký s tým, ako narábame s hlbokým nevedomím v bdelosti. Preto môžeme použiť rovnaký koncept, ktorý používame na chápanie sna: k pochopeniu všetkého, čo pacient vyjadruje slovami alebo správaním v konzultačnej miestnosti, môžeme pristúpiť ako k derivátom toho, ako nevedomým spôsobom narábame s pocitmi prichádzajúcimi zvnútra pacienta, ako aj, toho čo pacient vníma v danom okamihu v konzultačnej miestnosti.
Bion v tomto smere zvýrazňuje, že musíme snívať všetky vedomé skúsenosti. To znamená, že všetky skúsenosti musia prechádza cez snovú prácu  alebo α-funkciou na to, aby sa stali osobnými. Vedomé skúsenosti predtým ako prešli  α-funkciou sú niečo ako nestrávené fakty, až pokiaľ neprejdú cez tento proces mentalizácie a môžu sa stať časťou mysle, ako pamäť v symbolickej forme, ktorá môže byť spojená s inými spomienkami do ešte väčšej mysle. Neskôr opíšem čo sa myslí pod α-funkciou. V základe ide o mechanizmus, ktorý sa vyvinul v rannom štádiu života a dáva nám možnosť prežiť pocity v tele a pocity vychádzajúce z vonkajšieho prostredia ako zmysluplné zážitky.

Antonio Ferro použil nasledujúci model na opísanie tohto konceptu :

To znamená, že z bionovského hľadiska sa koncentrujeme na to, čo sa deje tu a teraz počas hodiny. Vidíme všetko, čo pacient povie alebo urobí ako vyjadrenie jeho/jej nevedomého prepracovania emočného významu v danom stretnutí s analytikom. Bion nás nabáda, aby sme šli do každej hodiny bez pamäte a túžby. To znamená, že by sme mali v našom vnútri vytvoriť stav, ktorý je tak  otvorený, že je možné, aby sa mohlo objaviť čokoľvek nové, v priestore medzi pacientom a nami. Ak sa príliš koncentrujeme na naše spomienky z minulých sedení, spomienky na pacienta alebo splnenia nejakých konkrétnych túžob, to znížuje vnímanie naších myslí na to, čo sa deje v prítomnosti na hodine.

Krátky príklad, ktorý beriem z práce so ženou tesne po dvadsiatke, so silnou seba-deštruktivitou vo forme anorektického správania a zneužívania drôg. Začína hodinu nasledovne :

Moji rodičia mi začali volať, ale ja nechcem, aby to robili. Môj otec volal, ale povedala som mu, že sa necítim dobre. Nevie čo má robiť. Spýtal sa ma, či nepotrebujem peniaze. Snívalo sa mi o ňom. Bolo to o dievčati, ktoré bralo LSD celý deň, išlo sa zblázniť. Volala som svojho otca a prosila ho, aby mi pomohol. Cítim sa pri ňom veľmi neisto. Nemáme nič spoločné. Bol to krátky a formálny rozhovor. Uprednostnila by som s ním už nehovoriť.

V tomto bode som poskytol interpretáciu:
Myslím si, že keď ste dnes prišla ku mne, cítila ste sa malá a potrebovala ste dobrého rodiča. Ale keď to cítite, tak Vás to vystraší. Keď cítite potrebu, zrazu sa zľaknete, že nikto nemôže ustáť Vaše pocity. Aby ste sa zachránila vytvoríte si obraz mňa ako odmeraného, bez vôle  a schopnosti Vám pomôct s Vašimi emóciami. Keď ma potlačíte ďalej od seba, vyhnete sa strachu, ktorý Vás vedie k zblázneniu, ale zároveň sa citíte strašne sama a opustená.

Ako vidíte na tomto krátkom príklade, snažím sa koncentrovať na to, ako sa dá pochopiť to, čo sa deje tu a teraz medzi pacientom a mnou.

Pre pochopenie jeho teórie myslenia musíme vedieť, že Bion postuloval tri základné afekty :
1. Láska
2. Nenávisť
3. Poznanie

Tieto afekty sú aspekty každej internalizácie, ktorú robíme. Ak hovoríme o vnútornom objekte, musíme mať na pamäti, že vnútorný objekt je v realite internalizovaný objektový vzťah. Dostaneme sa k nasledovným základným elementom:

Tieto základné časti sú fantázie, ktoré tvoria našu predstavu o sebe samých. Tieto internalizované objektové vzťahy sa zhlukujú do ešte viac komplexnejších organizácií, ktoré tvoria naše ego. Každá internalizácia je fantázia prechádzajúca cez α-funkciu.
Ďalší obrázok je pokus o možnosť vizualizácie ako sa ego konštruuje do viac a viac komplexného vzorca cez prepájanie internalizovaných vnútorných vzťahov.

Internalizované skúsenosti sú nazhromaždené, zhustené, zovšeobecnené atď.

S týmto vyobrazením môžeme porozumieť tomu, že atak na spájanie môže nastať medzi interanalizovanými objektmi ako aj vo vnútri internalizovaných objektov.

S uvedomením si tejto skutočnosti môžeme pokračovať v troch teóriách myslenia :

1. Pre-koncepcia stretne realizáciu a to vedie ku konceptu.
2. Pre-koncepcia stretne negatívnu realizáciu, čo prinúti osobnosť k zvládnutiu frustrácie halucinačnou realizáciu, čo je základom myšlienky
3. Teória Kontajneru – Kontejnovania (Container- contained) opisuje potrebu objektu v realite, ktorá je schopná ustáť /pohltiť/ emočnú búrku a rozjímaním (snívaním in reverie) je naďalej v kontakte s vnútrom dieťaťa, s tým, že chápe, čo sa deje v dieťati a je schopná a ochotná to dieťaťu vyjadriť. Dieťa potom následne môže internalizovať jednak to, čo sa stalo v jeho vlastnom tele ako zmysluplný zážitok, ako aj v tom istom čase internalizuje objekt, ktorý je schopný kontejnovania.

Pre-koncepcia (pred- predstava) znamená, že sme geneticky naprogramovaní na prijímanie určitých emočných zážitkov. Je to forma vrodenej gramatiky, prázdnej predstavy, ktorá musí byť zažitá, aby sa mohla zrealizovať. Bion to poeticky vyjadruje: „sme narodení s priestorom tvarovaným ako prsník, a potrebujeme stretnúť skutočný prsník, aby sa zreálnil (uskutočnil).“

Tento model vyjadruje vývoj Konceptu (predstavy) jednoducho, skôr ako genetický fenomén. Je to koncept, ktorý formuje naše hlboké nevedomie, a ktorý je nevedomý, a nemôže sa stať vedomím, lebo nemôže byť symbolicky vyjadrený (symbolizovaný), a preto sa môže vyjadriť iba telesne alebo v správaní.

Bion si zobral ako počiatočný bod myšlienku predstavenú Freudom, a to konkrétne, že myšlienka je niečo čo sa vytvára na základe frustrácie, a že myšlienka a myslenie má svoj pôvod v zvládaní frustrácie. Tento model je veľmi nápomocný pri práci s ľuďmi, ktorí sú psychotickí.  Pomáha nám to pri chápaní niektorých bizarných vyjadrení, ako aj poskytuje ideu o tom, čo  by sme mali urobiť, aby sme pomohli pacientovi reorganizovať jeho myseľ / uchopiť špecifický spôsob myslenia/. Kontajner – kontejnovanie teória bola všeobecne uznaná ako psychoanalytická forma práce s ťažko narušenými pacientmi. Táto hypotéza bola podporená v experimentálnej psychológii, kde sa ukázalo, že určitá frustrácia zlepšuje neuronálny vývoj (Levin, 1960).

Ako vidíte na obrázku hore, ide o krehkú interakciu medzi vrodenými charakteristikami dieťaťa a kolísavou materskou kapacitou naladenia sa na to, čo sa deje vo vnútri dieťaťa, a schopnosťou preložiť toto pochopenie dieťaťu do verbálnej alebo non-verbálnej komunikácie. Ak tento kontajner – kontejnovanie proces ide dosť dobre, objavuje sa niečo duševné, čo Bion nazval  α – elementmi. Alfa elementy sú mentálnym fenoménom, ktorý je  zmysluplný a môže byť skombinovaný s vytvorením symbolickej myšlienky, a čo je dôležité, buduje kontaktnú bariéru  (Bion,1977), ktorá vytvára mentálne rozdelenie medzi vedomými a nevedomými procesmi. To znamená, že iba ak sme v zahrnutí do dosť dobrého kontajner-kontejnujúceho procesu, môžeme vyvinúť  surový materiál pre symbolickú myšlienku. To čo sa deje v tomto procese je samozrejme to, že dieťa má pocit, ktorý on/ona nejakým spôsobom vyjadria a matka na to reaguje. To je, že dieťa, cez projektívnu identifikáciu umiestni surové pocity do matkinej mysle. Materská kapacita to stráviť cez reverie (rozjímanie – snenie) mení tieto surové pocity do niečoho stráveného (stráviteľného) takým spôsobom, že to v stráviteľnej podobe  obráti do dieťaťa vo forme zmysluplného zážitku.

Kontainovanie v tomto zmysle predpokladá 5 schopností :

1. Dieťa je schopné vyjadriť pocit
2. Matka s dosť dobrým vnímaním, prijíma  tento pocit
3. Matka , ktorá môže ustáť frustráciu, že dosť dlho nechápe a na strávenie faktu nechá svoje reverie (vnútorný stav zamýšľania sa nad tým čo sa deje v dieťati) fungovať  ako transformátor pocitu
4. Matka je schopná vyjadriť tento fakt verbálne alebo non- verbálne
5. Dieťa schopné vnímať túto komunikáciu od matky

Toto je opis normálnej projektívnej identifikácie, ktorá sa používa s druhým človekom na kontakt s ním a na komunikáciu s ním, vo vnútri mysle. Keď sa dieťa introjektujúco identifikuje s tým, čo matka svojou projektívnou identifikáciou dáva do dieťaťa jeho/jej, v tom istom čase obaja získavajú spätne zmysluplný pocit, a zároveň sa internalizuje objekt, ktorý vie vytvoriť pocity zmysluplnými.
Popísaný mechanizmus je opakom používania projektívnej identifikácie ako spôsobu na evakuovania zážitkov alebo časti mysle.

Ako opisuje pravá strana hore uvedeného modelu, musíme použiť iný mentálny mechanizmu k uniknutiu z frustrácie a bolesti, ak ju nevieme prekonať v našej mysli symbolickým spôsobom /to znamená, ak o tom nedokážeme snívať nezávisle, či sme hore alebo spíme/. Alternatíva je vystúpenie fenoménu, ktorý Bion popísal ako β-element. Ide o nesymbolický fenomén, zážitok bez zmyslu. Tieto elementy môžu byť organizované, ale nie symbolicky.

V prípade, že kontajnovanie zlyháva, čo znamená, že starajúci sa objekt nespracuje neznesiteľné pocity dieťaťa na stráviteľné prostredníctvom upokojujúcej akcie v reči alebo skutku,  ale necháva dieťa v stave bez pomoci, to sa v konečnom dôsledku obracia proti dieťaťu a vracia sa nie iba v pocite. To čo dieťa re-internalizuje je jednak skúsenosť obrátená na niečo oveľa viac hrozné a perzekučné / ten druhý to tiež nezvládol a možno zosilnil/ ale  dochádza ešte k internalizácii objektu, ktorá aktívne deštruuje zmysel. Ako popíšeme neskôr tento model implikuje minimálne dva odlišné spôsoby, ako zvládnuť emočné zážitky.

Ďalší zo základných aspektov teórie myslenia Biona je, že organizácia myslenia, generalizácia a abstrakcia myšlienok, je sekundárny proces pri vývoji myslenia.

Vývoj nás donútil, že je nevyhnutné organizovať určitým spôsobom naakumulované myšlienky, aby sa naša myseľ nepreťažila.
Aj keď Bion sám nepoužíva termín dialektického procesu, je implikovaný v jeho práci. Každá nová myšlienka je sama o sebe novou pre-koncepciu, ktorá musí stretnúť svoju realizáciu nato, aby sa uskutočnila a tvorila novú pre-koncepciu a tak ďalej. Toto je opísané Brittonom (1998):
Proces, akým sa vyvíja naše vedomé a nevedomé myslenie je nevyhnutne závislý od prítomnosti druhej osoby, s ktorou môžeme byť vo vzťahu kontainer-kontejnovania. Ako je opísané v prvom obrázku rozhodujúcim faktorom ako je organizované naše myslenie je kvalita vzťahu kontainer-kontejnovania. To znamená, že všetko myslenie musí byť chápané ako individuálne. Aj keď často predpokladáme, že my všetci myslíme rovnakým spôsobom,  naša klinická skúsenosť nás často núti uvedomiť si, ako odlišne môže byť myslenie usporiadané. To znamená, že niektorí ľudia, ktorí sú schopní formovať symbolické elementy (α-elementy)  ich usporiadajú takým zvláštnym spôsobom, tak odlišným od toho ako  mnohí z nás usporiadajú svoje myslenie, že si môžeme o tom myslieť, že ide o patológiu.

Ujasníme si to v nasledujúcom obrázku :

To čo vyplýva z tejto interpretácie Bionovej teórie myslenia je, že ak kontajner-kontejnovací vzťah nefunguje dostatočne dobre, tak potom to, čo je internalizované, je objekt, ktorý je hostilný k rozpoznaniu a usporiadaniu α-elementov do viac a viac komplexných štruktúr, ktoré robia chápanie nášho vonkajšieho a vnútorného sveta zmysluplným.

Ako vyplýva z obrázku 2 táto organizácia myslenia nemá svoj pôvod v učení z vnútornej a vonkajšej skúsenosti. Pri tomto type myslenia, kde omnipotentná organizácia vedie k vše vedúcemu mysleniu, ktoré nie je založené na prirodzenom rozlišovaní, ale na základe morálneho rozlíšenia toho, čo je dobré a čo zlé v tomto omnipotentnom systéme. Osoba rozhoduje, čo je dobré, bez pozorovania interných a externých následkov.

K schopnosti vytvorenia myslenia založeného na učení sa zo skúsenosti s druhými ľuďmi  musíme akceptovať základnú potrebu druhých ľudí, to znamená, že musíme a prepracovať všetky tie fenomény, ktoré sú časťou depresívnej pozície. Zvlášť dôležitá je Oidipovská téma.

V nasledujúcom texte je možné vidieť, že sú minimálne tri možné spôsoby, ako myslenie môže byť ovplyvnené spôsobom, že sa oslabí alebo zabráni kapacite myslieť symbolicky. Funkcia, na ktorej závisí, či budeme schopní vytvoriť a udržať vzťah s druhými ľuďmi.

1. Proces formovania  α-elementov. Vedie k absencii surového materiálu pre symbolickú myšlienku a myslenie.
2. Proces formovania kontaktnej bariéry. Vedie k ťažkostiam rozlíšenia medzi vedomými a nevedomými procesmi.
3. Proces vytvorenia kapacity pre myslenie založené na učení, vyjadrujúce vnútornú a vonkajšiu pravdu.

Samozrejme k vytvoreniu symbolickej funkcie sa vzťahuje prepracovanie depresívnej pozície zahŕňajúc Oidipovský komplex ako opisuje Britton (1989)

Ako vidíte na prezentácií to, čo Bion mal na mysli a na čom pracoval celý život, je to ako narábame so surovými senzorickými pocitmi a ako ako ich meníme na zmysluplné zážitky, z ktorých sa môžeme učiť.

Bionove tretie obdobie

Takzvané tretie obdobie Bionovej práce, a myslím si nespravodlivo, je jedinou skutočne kontroverznou  tvorba. V tomto období bol zaneprázdnený snahou o zachytenie toho, čo sa deje v človeku, ktorý môže kontainovať (pohltiť) násilné emócie a ako môžu byť transformované na zmysluplnú skúsenosť, ktorá dovolí osobnosti rásť. Kritika hlavne z kleiniánskej skupiny v Londýne bola o tom, že Bion sa stal mystickým a vzdialil sa od svojho inak jasného pozorovania.

Neskorý Bion je zaujatý našou neschopnosťou objektívne vidieť pravdu o svete a našom vlastnom bytí. Absolútnu pravdu nazýva „O“ alebo nasledujúc Kanta „vecou samou o sebe“. Pravdu nemôžeme nikdy obsiahnuť, môžeme o ňu usilovať.   Hlavne v knihe Transformations (Premeny) načrtáva pátranie po tom, ako pochopiť a transformovať niečo, čo je nepoznateľné na niečo zmysluplné, čo môže pomôcť osobnému rastu. Je presvedčený, že v konzultačnej miestnosti musíme hľadať niečo nepoznateľné, o čom nevieme. Hovorí, že nemôžeme poznať „O“,  iba môžeme byť v „O“. Hneď ako máme nejaké poznanie o „O“ , hneď sa to zmení. Naša snaha o dosiahnutie a pochopenie absolútnej pravdy ju nevyhnutne mení.

V tomto období Bion formuluje udivujúce výroky, ktoré vyvolali debatu vo vnútri psychoanalýzy.  Výroky typu:  „musíme vchádzať do každej hodiny bez pamäte a túžby… ak spoznáte pacienta, keď otvorí dvere do konzultačnej miestnosti je to nesprávny pacient, ktorého vidíte, v každej konzultačnej miestnosti by mali byť dvaja skôr vystrašení ľudia:  pacient a psychoanalytik. Ak nie sú, aká je pointa objavovať niečo čo už vieme..“.
Všetky tieto názory sú jeho presvedčením, že musíme byť v konzultačnej miestnosti v  stave vnímavosti a otvorení tak, ako to je len možné k tomu, že sa niečo nové stane.

Taktiež opisuje, že počúvaním pacientskych asociácií a cez objavovanie nevedomých významov odvodených z počúvania toho, čo sa deje vo vnútri pacientov, získavajú pacienti viac poznania o sebe. Ale Bion chce viac, usiluje sa o transformáciu pacientovej mysle. V tomto procese sa Bion domnieva, že psychoanalytik sa musí nielen nechať ovplyvniť emočnou prítomnosťou pacienta, ale analytik sa musí stať   „O“ pacienta k tomu účelu, aby mohol podporiť skutočné zmeny pri totálne nementalizovaných pocitoch v hlbokom nevedomí. Je to v tejto identifikácii, kde je analytik „O“, môže sa s týmto pacient identifikovať, a tým sa dostať bližšie k absolútnej pravde o sebe.

Dôležitosť tejto práce možno spočíva v naliehavosti toho, že je veľký rozdiel medzi vedieť (poznať) niečo a byť v procese poznávania. Vedieť – mať (vlastniť) poznanie môže brániť nášmu skutočnému vývoju aj keď to stimuluje našu intelektuálnu časť osobnosti.

Ako som povedal, toto posledné obdobie je veľmi kontroverzné. Niektorí o tom vývoji hovoria ako o novom skoku v psychoanalytickom chápaní, kým iní to považujú za príliš mystické na to, aby to bolo reálne použité v klinickej praxi.

Čo však nikto nemôže poprieť je, že čítanie Bionovej práce na nás pôsobí, dotýka sa nás a  mení nás.